Prvá polovica 20. storočia

Začiatkom 20. storočia pri vstupe do Šarišských Lúk vznikla zvláštna funkčna zóna vôkol vodárne. Skoršie krovie i lúku v jej areáli nahradil dnes už zrelý ochranný les. Menšie enklávy odlišnej funkčnosti predstavovali krátko trvajúce priemyselné i obchodné firmy založené hlavne z iniciatívy tunajších židov, ktorí vedeli pružne reagovať na fakt, že v blízkosti Prešova, ako trhového strediska je dostatočná frekvencia furmanov pre lokáciu ekonomicky výnosných činností. 

mapa1940.JPG

Mapa r. 1940

Koncom 40. rokov Ľubotice pozostávali okrem spomínanej hlavnej osi - dnešnej Makarenkovej ulice ešte zo 4 - 5 ulíc podstatne kratších. Najdlhšia z nich, súčasná Kalinčiakova ul. kontaktovala Ľubotice so Šarišskými Lúkami, súčasnou Bardejovskou ulicou. Kratšej spojnici, dnešnej Cintorínskej ulici bola voči hradskej - hlavnej krajinskej ceste bariérou železnica, ktorá prechádza tunajším územím počnúc rokom 1893. Neskoršia Staničná ulica (dnes už nejestvuje) ju neďaleko železnice spájala s hlavnou, najstaršou ulicou a vytvárala dovtedy jediný štyrmi ulicami (okrem uvedených aj súčasnou Nižňanskou) ohraničený obytný polygón. Na vyšnom konci z hlavnej ulice vybiehal krátky úsek súčasnej ulice Šalgovickej. Spájala susednú obec Šalgovík pol'ným pokračovaním skratkou naprieč terénu.

mapa1950.JPG

Mapa r.1950

Prvopočiatok nadobudla aj dnešná Strážnická ulica popri potoku Šebastovka smerom na východ od hradskej. Dnes je 2-krát dlhšia a tvorí časť katastrálnej hranice v súvislej zástavbe s Nižnou Šebastovou. Posledná z existujúcich ulíc bola krátkou spojnicou hradskej so železničnou stanicou v Šarišských Lúkach. V pôvodnej podobe dnes už nejestvuje, rovnako ako neskoršia ulica Gemerská i pôvodne ináč vedúca Rampová. Na ich mieste sú dnes oblúky mimoúrovňovej križovatky železnice a Bardejovskej ulice (cesty č. 18. resp. E 371).