Archeologická minulosť

Vykopávka

Ľubotice ležia na významnej komunikačnej S-J i Z-V osi strednej Európy v blízkosti významného miesta všetkých historických dôb - slobodného kráľovského mesta Prešov. Najstaršie nálezy v lokalite Šarišské Lúky spadajú do obdobia praveku, staršieho neolitu (5 tis. - 3800 p. n. l.), kedy tu prenikli prvé roľnícke kolonistické skupiny prezentujúce kultúru východnej lineárnej keramiky.

Pri výstavbe drevokombinátu v Šarišských Lúkach r. 1973 bol na terasách riečky Sekčov objavený veľký sídliskový objekt tejto kultúry a bolo tu zistené aj osídlenie zo stredného neolitu - bukovohorská kultúra. Za vedenia významného slovenského archeológa S. Šišku tu bol preskúmaný zemnicový objekt, ktorý obsahoval početnú keramiku so znakmi staršej skupiny Barca III. a vznikajúcej skupiny Tiszadob- 1. fáza, osídľujúcej miesta s najúrodnejším typom pôdy.

Po dlhodobom vyľudňovaní na celom východnom Slovensku súvisiacom so zhoršovaním klimatických podmienok na rozhraní 5. a 4. tisícročia p. n. l., nastáva opätovné osídľovanie Šariša  koncom 1. pol. 3. tis. p. n. l. Lokalita bádenskej kultúry v Šarišských Lúkach je nálezmi najvýraznejšou v prešovskej kotline.

Územie pozdĺž Sekčova "pamätá" len mladšiu dobu rímsku (181 - 380 n. l.), okrem Ľubotíc i vo Finticiach, Vyšnej Šebastovej a Kapušanoch.

Slovanské osídlenie je zastúpené v lokalite na hranici s Nižnou Šebastovou v areáli novej ZŠ. Pri jej výstavbe v r. 1965 zistená bola ranostredoveká osada, ktorú prebádal V. Budínsky-Krička a F. Blahuta. Zdá sa, že Prešov mohol byť v danej dobe centrom slovanského kmeňového územného celku šarišského regiónu. Na základe poznatkov z výskumu v strednom Šariši (Prešov a okolie) dospeli významní slovenskí archeológovia k názoru, "...že už počas 3. - poč. 6. stor. môžeme uvažovať o tejto oblasti ako o jednom z kryštalizačných centier etnogenézy Slovanov v stredoeurópskom prostredí" (D. Čaplovič, 1997).